Lolita vyšla už v roku 1955, ale časom na hodnote rozhodne nestratila. Jej cesta k vydaniu síce zažila nemalé problémy (keďže ju považovali za pornografické dielo), napokon však cestu k čitateľom našla.
Dielo je zaujímavé i 60 rokov po jeho vzniku a bude zaujímavým i naďalej.
Lolita je koncipovaná ako denníkový záznam a fiktívny rozhovor s čitateľom a súdnou porotou, ktorý vedie hlavný hrdina a zároveň rozprávač príbehu, Humbert Humbert. Humbert rozpráva príbeh fiktívnej autobiografie, ktorý koncipuje vo vyšetrovacej väzbe pokým čaká na súdny proces. Súdneho procesu sa nakoniec nedočká, pretože tesne pred ním zomiera na infarkt.
Dielo je príbehom zvrátenej lásky tridsaťpäťročného muža k dvanásťročnej Lolite.
Možno si myslíte, že Humbert je nechutný zvrhlík, ktorý sa zmocnil mladej Lolity. Ale opak je pravdou. Lolita nie je nevinným dievčatkom. Hoci Humbert mal v pláne Lolitu znásilniť použitím liekov na spanie, lenže tie Lolite nezabrali natoľko, aby si s ňou mohol užiť. Potom prišiel zlom. Lolita zviedla jeho. Navyše nebol jej prvým milencom. Skúsenosti totiž nabrala v dievčenskom tábore, kde sa zoznámila s Charliem, synom vychovávateľky. Takže Lolita nie je žiadnym neviniatkom. Mimochodom, okrem toho je Lolita ešte aj drzá, protivná, rozmaznaná a prefíkaná. Humbert ju síce na dosiahnutie telesných kontaktov vydieral, ale je otázne, či išlo skutočne o vydieranie, pretože Lolita si veľmi dobre uvedomovala, čo na Humberta platí. Ja som dokonca miestami Humberta aj ľutovala. To bolo aj cieľom Humbertovho rozprávania, pretože on sám nevedel, či je len zvrhlé zviera alebo aj poľutovaniahodný človek. To je ďalším zaujímavým momentom tohto diela. Rozprávanie núti čitateľa zamýšľať sa nad svojim postojom k sexuálne narušeným ľuďom. Názor na Humberta si musí urobiť každý sám.
Toľko k príbehu. Alebo ešte predsa - dielo je akoby výzvou na vytvorenie morálnejšieho sveta, ktorý je plný skazenosti.
Čo je však na diele najlepšie, je hra s jazykom. Môžem povedať, že dielo je ukážkou Nabokovej jazykovej virtuozity. Nachádzame mnoho slovných hračiek. Slovný humor je v diele od začiatku až do konca. Okrem toho je v diele mnoho mystifikácie, paródie, irónie, paralel a narážok na mytológiu a literárnu históriu. Týchto narážok a paralel je nespočetné množstvo a vyžaduje naozaj skúseného čitateľa, aby ich (i keď nie všetky) odhalil. Dielo však nie je len pre takéhoto čitateľa, ale aj pre bežného čitateľa, pretože dejová zložka je celkom dobre spracovaná. Príbeh síce nie je až taký napínavý, ako by sa niekomu žiadalo, pretože nejaké náznaky konca sa dozvedáme už v predhovore. Na deji to však až tak neuberá a určite je zaujímavý.
Kniha určite stojí za prečítanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára