Dielo je teda príbehom o láske a z nej prameniacej odvahe chlapca, ktorý miloval svojho otca. Keď mal Alfie Summerfield piate narodeniny, otec mu sľúbil, že nikdy neodíde. Na druhý deň však otec svoj sľub porušil a dobrovoľne odišiel do armády. Otec mu pri odchode tvrdil, že to potrvá najneskôr do Vianoc. Prešli štyri roky a Alfie o svojom otcovi nič nevedel. Listy, ktoré otec z vojny dovtedy písal prestali chodiť. To si aspoň myslel kým nenatrafil na ukryté listy pod maminou posteľou. Listy od ocka zrazu nemajú ani hlavu, ani pätu. Alfie je zmätený a nechápe, čo sa deje. Vtedy začne od mami vyzvedať, kde je jeho ocko. Dozvedá sa, že otec je na nejakej tajnej misii a preto nemôže písať. Jedného dňa sa však na stanici, kde chodí čistiť topánky, z papierov istého lekára dozvedá, že jeho ocko sa nachádza v špeciálnej nemocnici, kde sa liečia vojaci s nezvyčajnými ťažkosťami. Rozhodne sa nájsť svojho ocka a vydá sa na dobrodružnú cestu do nemocnice, do veľmi čudného miesta, kde sa liečia ľudia, na ktorých sa vojna podpísala formou nervového šoku. Napokon ho z nemocnice unesie a dovedie domov. Otec nezvláda situáciu kvôli chýbajúcim liekom a tak ho Alfie zoberie na prechádzku. Odídu spolu na vlakovú stanicu, kde z hluku búchajúcich dverí dostane opäť šok a Alfiemu utečie. Všetko však dobre skončí, keď sa otec objaví u suseda pána Janáčka. Zlé pominie a všetko sa vráti do ako tak normálnych koľají.
Boyne ako autor nesklamal. Príbeh napísal pútavo. Od začiatku som sa nevedela dočkať konca. Boyne dokázal to, že som prežívala to isté, čo Alfie. Pocit krivdy, keď mu nikto nepovedal pravdu, adrenalín, keď prvýkrát cestoval vlakom i keď unášal otca z nemocnice, radosť, že ho otec spoznal, výčitky svedomia, keď sa otec znova stratil, lebo počúvol rozkaz: Zostaň, kde si a potom odíď; a takisto radosť z toho, že sa všetko dobre skončilo.
Diela s vojenského prostredia nie vždy končia happy endom, ale v tomto prípade som rada, že sa tak stalo.
Knihu jednoznačne odporúčam.
Do prečítania!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára