streda, 8. júna 2016

Minizhrnutie

Mesiac máj sa niesol v znamení štátnic, ktoré mám, chvalabohu, úspešne za sebou. Po dlhšej odmlke som si konečne prečítala knihu mimo študijného plánu. A bolo to hneď niekoľko kníh.

Prvá kniha bola od môjho obľúbeného autora, ktorému som venovala aj diplomovku: P. Holka - Láska prebýva na Kilimandžáre. Holka opäť spracoval tému lásky, ktorú sa hlavný hrdina stoj čo stoj vydal hľadať na Kilimandžáro. Kniha je rozdelená na dve časti, pred päťdesiatimi rokmi a po päťdesiatich rokoch. Stretávame sa tak s dvojitou optikou rozprávača, pretože v prvej časti je rozprávačom detský hrdina, ktorý má väčší priestor ako rozprávač v druhej časti. V druhej časti sa rozprávač Peter vracia v myšlienkach aj do detstva. Jeho rozprávanie je plné filozofovania typické pre ľudí, ktorí si začínajú uvedomovať svoju starobu. 
Holka ostal verný svojmu štýlu a napísal ďalšiu zaujímavú knihu. 4*

Druhou knihou bola kniha od Jany Juráňovej - Utrpenie starého kocúra. Od autorky som ešte nič nečítala. Knihu som si kúpila z dlhej chvíle cestou zo školy. Upútala ma najmä jej obálka, pretože je bielo-červeno-čierna, čo sú moje obľúbené farby. Moja spokojnosť však asi pri obálke aj končí. Asi nie som na tento typ literatúry. Na knihe ma iritovalo autorkino prehnané zdôrazňovanie toho, že hlavná hrdinka je na vozíku a aj napriek tomu cítila bolesť (psychickú) pri znásilnení. Neviem ani poriadne vysvetliť, čo sa mi nepáčilo, jednoducho mi niečo prekážalo, alebo som to nepochopila??? 2*

Po štátniciach prišiel rad aj na knihu: Jonas Jonasson - Analfabetka, ktorá vedela  počítať. Túto knihu som si kúpila ešte na biblotéke 2014. Nejako nebol čas, ale som rada, že ten čas konečne nastal a knihu som si už prečítala. Môžem povedať, že niečo tak absurdné som snáď ani nečítala. To však nehodnotím ako niečo negatívne. Autor má neskutočný zmysel pre humor. V knihe sa stretávame s politickým humorom, so spoločenskou satirou, s ľudskou hlúposťou, ktorá je na každom kroku a tiež s rasizmom a ďalšími -izmami. Kniha je veľmi originálna, výnimočná, humorne ladená, určite ju odporúčam. 4*



A čo dobré ste naposledy čítali vy?

Do prečítania!

pondelok, 22. februára 2016

Kúzelné čítanie


Môj syn mal nedávno 3 roky, a preto sme mu na narodeniny kúpili knižku. Objavila som edíciu Kúzelné čítanie - sú to interaktívne hovoriace knihy. Veľmi sa mi zapáčila, tak som ju kúpila aj synovi. Zatiaľ som kúpila knihu Hravé učenie. Okrem tejto však edícia ponúka aj knihy Atlas sveta, Svet zvierat, O perníkovej chalúpke, Hravá angličtina. 

Edícia Kúzelné čítanie ponúka knihy, ktoré si dieťa číta samo s pomocou elektronickej ceruzky, ktorá rozpráva, resp. číta knižku. Kniha obsahuje nielen predčítanie textu a obrázkov, ale aj rôzne zvuky, prehovory postáv, kvízy a pod. Knihu nahovorila Dominika Zeleníková, hlas je teda príjemný. Môjho syna kniha veľmi baví, číta si ju skoro stále, pomaly začíname riešiť aj kvízy, ktoré sú v troch úrovniach podľa náročnosti. Dieťa sa môže vďaka tejto knižke mnoho dozvedieť, naučí sa tak abecedu, čísla, kniha mu poskytuje informácie o povolaniach, dostane sa s ňou aj na karneval do škôlky, kde k jednotlivým rozprávkovým postavičkám kniha ponúka aj krátky príbeh k danej rozprávke. Dieťa sa tiež môže nenásilnou formou naučiť ako sa má správať na detskom ihrisku a pod. Ovládanie ceruzky je jednoduché, synovi som ani nemusela nič vysvetľovať, všetko pochopil sám.

 S knihou som maximálne spokojná, neľutujem jej kúpu. Určite synovi časom dokúpim aj ďalšie knihy z tejto edície. Niekomu sa však môže zdať trochu drahšia, ale keď uvážite, že dieťa sa zahrá samo, naučí sa mnoho vecí a pod., tak tá cena nie je vysoká. Určite odporúčam. ;)





Do prečítania!

štvrtok, 4. februára 2016

Andreas Winkelmann - Slepý inštinkt


Po knihe Cestujem sama som čítala ďalšiu knihu s motívom zvrátených činov páchaných na deťoch, tentokrát však od nemeckého autora A. Winkelmanna - Slepý inštinkt. 

Tento psychotriler bol opäť skutočne napínavý. Vyšetrovateľka Franziska sa snaží chytiť páchateľa, ktorý po desiatich rokoch uniesol ďalšie osemročné slepé dievčatko. Pri vyšetrovaní jej pomáha boxer Max, ktorému pred desiatimi rokmi zmizla slepá sestra Sina. Od začiatku sme však mohli nahliadnuť aj do myšlienok páchateľa, vďaka čomu sme mohli zistiť motiváciu jeho činov, teda čiastočne. Jeho činy sú však rozhodne zvrátené a miestami strašidelné. Môžem povedať, že odteraz sa budem báť pavúkov.

Popri vyšetrovaní nového únosu dievčatka sa dozvedáme i o pocitoch boxera Maxa, ktorý sa ani po desiatich rokoch nevyrovnal so stratou sestry, o ktorej nič nevedel. Nevedel či žije, alebo nie. Trápia ho výčitky svedomia, že na sestru nedal pozor, a preto o ňu prišiel. Keďže sa nový únos dievčatka nápadne podobá na únos jeho sestry, zamieša sa do vyšetrovanie a napokon aj odhalí páchateľa.

Kniha je od začiatku až do konca napínavá, nenachádza sa v nej žiadna vata plná nepotrebných opisov, ale dej je skutočne dynamický. Slepý inštinkt jednoznačne odporúčam. Po dlhom čase čítania severských krimi bol nemecký autor príjemným osviežením, hoci kniha v slovenskom preklade vyšla už v roku 2012.

Čo ste naposledy čítali vy?

Do prečítania!

piatok, 29. januára 2016

Samuel Bjork - Cestujem sama

Na mojom vianočnom wishliste ste si mohli všimnúť knihu Cestujem sama (Det henger en engel alene i skogen) od nórskeho autora Samuela Bjorka (pseudonym). Pod stromčekom som si knižku našla a som rada, že sa tam objavila. Ďakujem za úžasný literárny zážitok.
Na obálke slovenského prekladu je napísané, že ide o brilantný nórsky triler. Neostáva mi nič iné, len súhlasiť. Kniha je pomerne hrubá - má 470 strán - ale je tak skvelo a dynamicky napísaná, že ani neviete ako a ste na poslednej strane. Autor nenecháva priestor, aby ste sa pri čítaní nudili. Nájdeme nielen akcie hrdinov, ale i ponory do psychiky postáv - najmä vyšetrovateľky Mie Krugerovej, ktorá sa len ťažko vyrovnáva so smrťou svojej sestry. 

Vyšetrovateľ Holger Munch so svojim tímom pátrajú po páchateľovi, ktorý zabíja šesťročné dievčatká, ktoré našli obesené, oblečené do šiat pre bábiky a s tabuľkou na krku s nápisom Cestujem sama. Naozaj originálny námet. Páchateľ sa s vyšetrovateľmi i patrične zahráva. Rozuzlenie príbehu bolo skutočne nečakané a o to viac vynikajúce. O postavy som sa bála, vďaka kratším kapitolám a striedajúcim sa postavám vo mne príbeh vyvolal patričné napätie, ktoré od takejto knihy očakávate. V knihe je síce veľké množstvo postáv, ale nestrácala som sa. V knihe je niekoľko nečakaných zvratov, ktoré udržiavajú dynamiku deja. Kniha Cestujem sama je skutočne logicky usporiadaná a nenechá vás prestať čítať. 

Nemôžem nič, len konštatovať, že Bjorkovi sa podaril skutočne zaujímavý kúsok s prepracovanými detailami, s dobrou psychologickou rovinou postáv a i. 
Knihu vrelo odporúčam a dúfam, že sa od tohto autora dočkám ďalšej skvelej knihy. 






Do prečítania!

sobota, 23. januára 2016

Nech sneží

Názor na knihu Nech sneží by som vedela zhrnúť do jedného slova: sklamanie. 
Ale všetko pekne po poriadku. Knihu som si vybrala kvôli jednému jej autorovi, a tým je John Green. Na knihe sa autorsky podieľali aj ďalšie dve autorky: Maureen Johnsonová a Lauren Myraclová. S autorkami som ešte skúsenosť nemala, ale ako som vyššie uviedla, kúpa knihy bola motivovaná Johnom Greenom. Paradoxne jeho príbeh bol najmenej zaujímavý a ... . Kniha pozostáva z troch ľúbostných príbehov. 
Knihu vydalo vydavateľstvo Ikar v edícii Yoli. Jazykovú úpravu knihy považujem za nedostatočnú.
Niektoré časti a opakujúce sa chyby ma veľmi znervózňovali. Keďže ide o knihu patriacu do young adult literatúry, myslím si, že jazyková stránka diela by mala byť prvoradá. 
Po príbehovej stránke som bola sklamaná a rozčarovaná tiež. Jednotlivé príbehy majú spoločný základ - Štedrý deň, snehová búrka a ľúbostné vianočné zázraky. 

Prvý príbeh napísala Maureen Johnsonová - Jubilein expres. Hlavnou hrdinkou, je slečna menom Jubilee, ktorá na Štedrý večer uviazne vo vlaku kvôli snehovej búrke. Následne stretáva jedného chalana a vianoce strávi u nich. Zvyšok si môžete domyslieť, tak ako aj ja. Príbeh je veľmi predvídateľný, v podstate vo všetkých troch prípadoch. Ale to už nie je také podstatné. 

Druhý príbeh patril Johnovi Greenovi. Dúfala som, že trochu zdvihne úroveň, ale sklamanie bolo ešte väčšie. Jeho príbeh s názvom Roztlieskavačský vianočný zázrak ma veľmi neohúril. Nemám k nemu asi ani čo napísať. Postavy bez hlbšej psychologickej motivácie, veľmi priehľadné konanie postáv a i. 
 
Tretí príbeh bol o trošku lepší, ale postavy v príbehu Svätý patrón prasiat, ktorého autorkou je Laureen Myraclová, ma privádzali do šialenstva. Pointa príbehu bola však asi najlepšia (v porovnaní s ostatnými).  

Mám rada young adult literatúru, niektoré si zaslúžia miesto i v literatúre pre dospelých, ale v tomto prípade mi spracovanie nevyhovuje. Dlho mi trvalo, kým som knihu dočítala. Nepomohlo ani povianočné obdobie. Nakoniec som sa donútila knihu dočítať a dúfam, že kniha, ktorú idem po tejto čítať, zdvihne moje čitateľské uspokojenie na vyššiu úroveň. Aby som však napísala aj niečo pozitívne, obálka s vločkami sa mi celkom páči. 

Čítali ste aj vy knihu, ktorá Vás čitateľsky neuspokojila?

Do prečítania!

streda, 6. januára 2016

Zajko, ktorý chce zaspať

Dnešná recenzia bude o knihe trošku z iného súdka, ako ste mohli doposiaľ u mňa čítať, ale chcela by som sa s vami podeliť o moje postrehy a skúsenosti s knihou Zajko, ktorý chce zaspať od autora menom Carl-Johan Forssén Ehrlin.
Ide o rozprávkovú uspávanku, ktorá má deťom pomôcť zaspať. Kúpila som ju ešte na začiatku decembra, pretože uspať moje dieťa je dosť obtiažne. 
Kniha využíva psychologické postupy, ktoré majú zaručiť, že vaše dieťa zaspí rýchlejšie. Kniha obsahuje pokyny pre čitateľa, v ktorých opisuje ako jednotlivé časti čítať. V knihe sú totiž niektoré miesta hrubo vyznačené - tie treba čítať s dôrazom, iné sú zas kurzívou - tie treba naopak čítať pokojne a pomaly. Myslím si, že kniha je zaujímavo koncipovaná a použité techniky môžu fungovať. Žiaľ, u môjho dieťaťa to fungovalo len prvýkrát. Keď som mu to čítala prvýkrát, zaspal ani nie v polovici knihy (ide o 30 stranovú knihu). Druhýkrát však nezaspal ani po prečítaní celej knihy a na druhý deň už chodil po dome a hovoril si jednotlivé pasáže knihy. Moje dieťa sa ju v podstate naučilo naspamäť a kniha prestala fungovať. Síce si ju pred spaním vyžaduje, nezaspí rýchlejšie a ešte dlho po prečítaní nezaspáva. Knihu by som však nezatracovala, pretože mňa napríklad uspáva. Áno, čítate správne. Počas čítania príbehu sú v knihe inštrukcie, aby ste si zívli. A ako tak zívam, väčšinou už zívam aj na miestach, kde to nie je určené. Mám teda sama čo robiť, aby som to dočítala celé a po dočítaní mám chuť spať ja. Škoda však je, že cieľom je uspať dieťa.
Možno keď knihu budem synovi čítať po dlhšom období, keď bude trochu starší, tak kniha začne fungovať. Každopádne si myslím, že kniha stojí za vyskúšanie, pretože každé dieťa je iné a moje dieťa môže byť len výnimka potvrdzujúca pravidlo. 

Má aj Vaše dieťa problém zaspať? Ako ho uspávate Vy?

Do prečítania!

streda, 30. decembra 2015

Pavel Renčín - Vězněná

Vianočnú pokojnú atmosféru som narušila výberom čítania, najnovšou knihou - hororovým psychothrillerom Pavla Renčína - Vězněná. Knihu som prečítala na jeden dych. Príbeh ma strhol natoľko, že som nemohla od knihy odtrhnúť oči.
Vězněná je príbehom dvoch hlavných postáv, ktorých osudy sa nakoniec spoja a všetky, spočiatku nejasné, detaily do seba dokonale zapadnú.
Rozprávanie učiteľa Martina Drásta sa odohráva v súčasnosti. Martin trpí nočnými morami, miestami si nič nepamätá. V snoch sa mu zjavuje mŕtva žena, ktorú pravdepodobne pozná, ale nechápe súvislosti. V byte nachádza dokonca nejaké ženské veci. Snaží sa pochopiť, kto je tá žena zo snov. 
Popri jeho rozprávaní sa odohráva príbeh z minulosti, príbeh jedenásťročnej Máje, ktorá s rodičmi odišla na dovolenku na Šumavu. Dovolenka sa však čoskoro zvrháva a začína sa temný, povedala by som aj strašidelný, príbeh. Keď sa dve zdanlivo nesúvisiace rozprávania prepoja, nastáva nečakaný zvrat, ktorý vám nedovolí prestať čítať.
Atmosféra príbehu bola desivá, mrazivá a temná. Opisy mučenia boli priam naturalistické a miestami až odpudivé. Pri pomyslení, že autor vychádzal zo skutočných motívov, bol príbeh ešte desivejší. Autor tieto motívy správne uchopil a vytvoril z nich príbeh hodný aj zahraničných autorov. 
Musím však konštatovať, že som očakávala iný záver. Konečnému dojmu z knihy to však neubralo a už teraz sa teším na ďalšiu knihu z pera Pavla Renčína. 

A akú knihu ste počas sviatkov čítali vy?

Do prečítania!